Zážitkom k radostnému čítaniu

Ako osy okolo kompótu neúnavne lietajú okolo našich uší otázky detí: Pustíš mi rozprávku? Môžem sa pohrať na tablete? Veru, s knižkou prídu za nami málokedy. Skúsme sa pozrieť na to, ako môžeme u našich detí budovať vzťah k čítaniu.

Dieťa má byť pri čítaní a rozhovoroch o prečítanom texte hlavne šťastné. Tento pocit je oveľa dôležitejší ako nejaký výkon. Napríklad, čo z toho, keď sa dieťa naučí čítať v piatich rokoch, ale nerozumie prečítanému textu? Alebo sa v piatich rokoch naučí čítať z donútenia rodičov, kvôli nejakej prestíži medzi deťmi v škôlke, ale dieťa je pri čítaní nešťastné? Lepšie je vždy na tom dieťa, ktoré sa možno naučí čítať neskôr, ale knihy miluje. Z takýchto detí sa postupne stávajú čitatelia na celý život.

Takto sa dá rozvíjať nielen láska ku knihám, ale aj myslenie detí. A rodičia by to nemali vzdávať ani vtedy, keď to na prvý pohľad vyzerá, že ich čítanie deti nepočúvajú. To ony sa len tak tvária. Ony veľmi dobre rodičov pri čítaní vnímajú a tešia sa z toho, že sú s nimi v ich izbe. Samotná lektorka si spomína na svoje vlastné zážitky z detstva a hovorí, že k čítaniu ju priviedlo hlavne to, že jej mama jej chodila neustále nahlas čítať príbehy do izby, v ktorej sa ona hrala.

Na čítanie je dobré si vynahradiť čas aj počas dňa a nielen pár minút pred spaním.Tiež je dobré čítať nahlas deťom aj vtedy, keď už čítať vedia a mohli by si čítať len samy potichu. Ak deti chcú, aby im rodičia čítali nahlas, tak im čítajte. Tiež je dobré, keď učiteľ v triede aj starším žiakom občas číta nahlas. V minulosti sa hovorilo, že čítanie detí nie je vhodné prerušovať, dnes odborníci odporúčajú diskusiu a dávanie otázok aj v priebehu čítania. Vhodné sú hlavne otvorené otázky. Napríklad: „Opíš situáciu, ako sa psík zachoval. Čo ti táto situácia pripomenula? Čo to spôsobilo? Ako bude asi príbeh pokračovať ďalej?“Dôležité je tiež dávať deťom otázku PREČO. Vďaka otvoreným otázkam vzniká rodine, ale i v triede živá diskusia. Deti sa učia argumentovať a v triede sa k ukážke môže vyjadriť viac detí.

Takéto otázky pomáhajú deťom viac sa vžiť do príbehu, identifikovať sa s postavou. Zmysel nemajú otázky, ktoré zisťujú napríklad: „Koľko mal psík fľakov na chrbte? Koľko kostí zjedol?“Tieto otázky iba overujú prečítané či počuté a myslenie veľmi nerozvíjajú. V triede na takúto otázku môže odpovedať iba jeden žiak.

Prajem vám veľa krásnych a šťastných momentov s vašim dieťaťom nad knihou.